Život Prešova
online
online
Pred 250 rokmi vypukol protest známy ako Bostonské pitie čaju
16.12.2023 Celý región
Boston/Bratislava
16. decembra (TASR) - Hoci sa začiatok vojny Američanov za nezávislosť
proti britskej nadvláde datuje až o dva roky neskôr (1775), práve akcia
protestu známa ako Bostonské pitie čaju alebo Bostonský čajový večierok,
začala sled udalostí, na konci ktorých bol vznik Spojených štátov
amerických.
V sobotu 16. decembra uplynie 250 rokov od protestu bostonských osadníkov - udalosti, ktorá sa do dejín zapísala ako jeden z významných medzníkov boja amerických kolonistov za nezávislosť.
Od roku 1754 súperili medzi sebou Veľká Británia a Francúzsko o nadvládu nad americkými kolóniami. Po vojne, ktorá sa skončila v roku 1763 získala Británia väčšinu francúzskeho územia v tejto kolónii, avšak súčasne nazbierala obrovský dlh. Ten mali do kráľovskej pokladnice splatiť, ako aj značnú časť výdavkov na obranu platiť, americké kolónie platbami cla a daní. Preto prijal britský parlament sériu zákonov zameraných na zvýšenie príjmov z kolónií, ktoré však ich obyvateľstvo výrazne obmedzovali, znevýhodňovali a diskriminovali.
Americkí osadníci sa nechceli zmieriť ani s tým, že zákony nemohli ovplyvniť, keďže nemali zastúpenie v britskom parlamente. Tejto politike sa začali brániť pašovaním z iných krajín a bojkotovaním tovaru dovážaného z Británie. V dôsledku toho sa britská Východoindická spoločnosť, ktorá zásobovala Ameriku čajom z Ázie, dostala na pokraj krachu.
Británia s cieľom zachrániť spoločnosť zaviedla na čaj dovezený do Ameriky zvýhodňujúce clo (Tea act), ktoré znižovalo jeho cenu oproti čaju pašovanému do Ameriky domácimi obchodníkmi. Tento zásah do obchodu vyvolal odvetu.
Skupina osadníkov, vedená Samuelom Adamsom, popredným americkým bojovníkom za nezávislosť amerických kolónií od britskej nadvlády sa prezliekla za Indiánov a 16. decembra 1773 prepadla tri lode kotviace v bostonskom prístave. Z nich na znak protestu vyhádzala do mora 342 debien s čajom, ktoré priviezla práve Východoindická spoločnosť. Navyše, colníkov natreli dechtom a vyváľali v perí. Akcii sa začalo hovoriť Bostonský čajový večierok (Boston Tea Party).
Útok na vlastníctvo Východoindickej spoločnosti vyvolal na britských ostrovoch veľké pobúrenie. Britská vláda rozhodla až do uhradenia škody o uzavretí bostonského prístavu a do Nového Anglicka vyslala vojnové lode. Tieto opatrenia sa stali v zámorí signálom na všeobecný odpor severoamerických kolónií proti Veľkej Británii.
Rebélia, známa ako Bostonské pitie čaju sa neskôr rozšírila aj do ďalších prístavov a britská vláda musela čeliť viacerým výzvam, ktoré napokon viedli až k postupnej strate významnej kolónie. Zápas Bostončanov totiž prerástol postupne do Americkej vojny za nezávislosť (1775 - 1783), počas ktorej bola 4. júla 1776 prijatá Deklarácia nezávislosti Spojených štátov, vyhlasujúca americké kolónie za slobodné a nezávislé od Veľkej Británie.
V sobotu 16. decembra uplynie 250 rokov od protestu bostonských osadníkov - udalosti, ktorá sa do dejín zapísala ako jeden z významných medzníkov boja amerických kolonistov za nezávislosť.
Od roku 1754 súperili medzi sebou Veľká Británia a Francúzsko o nadvládu nad americkými kolóniami. Po vojne, ktorá sa skončila v roku 1763 získala Británia väčšinu francúzskeho územia v tejto kolónii, avšak súčasne nazbierala obrovský dlh. Ten mali do kráľovskej pokladnice splatiť, ako aj značnú časť výdavkov na obranu platiť, americké kolónie platbami cla a daní. Preto prijal britský parlament sériu zákonov zameraných na zvýšenie príjmov z kolónií, ktoré však ich obyvateľstvo výrazne obmedzovali, znevýhodňovali a diskriminovali.
Americkí osadníci sa nechceli zmieriť ani s tým, že zákony nemohli ovplyvniť, keďže nemali zastúpenie v britskom parlamente. Tejto politike sa začali brániť pašovaním z iných krajín a bojkotovaním tovaru dovážaného z Británie. V dôsledku toho sa britská Východoindická spoločnosť, ktorá zásobovala Ameriku čajom z Ázie, dostala na pokraj krachu.
Británia s cieľom zachrániť spoločnosť zaviedla na čaj dovezený do Ameriky zvýhodňujúce clo (Tea act), ktoré znižovalo jeho cenu oproti čaju pašovanému do Ameriky domácimi obchodníkmi. Tento zásah do obchodu vyvolal odvetu.
Skupina osadníkov, vedená Samuelom Adamsom, popredným americkým bojovníkom za nezávislosť amerických kolónií od britskej nadvlády sa prezliekla za Indiánov a 16. decembra 1773 prepadla tri lode kotviace v bostonskom prístave. Z nich na znak protestu vyhádzala do mora 342 debien s čajom, ktoré priviezla práve Východoindická spoločnosť. Navyše, colníkov natreli dechtom a vyváľali v perí. Akcii sa začalo hovoriť Bostonský čajový večierok (Boston Tea Party).
Útok na vlastníctvo Východoindickej spoločnosti vyvolal na britských ostrovoch veľké pobúrenie. Britská vláda rozhodla až do uhradenia škody o uzavretí bostonského prístavu a do Nového Anglicka vyslala vojnové lode. Tieto opatrenia sa stali v zámorí signálom na všeobecný odpor severoamerických kolónií proti Veľkej Británii.
Rebélia, známa ako Bostonské pitie čaju sa neskôr rozšírila aj do ďalších prístavov a britská vláda musela čeliť viacerým výzvam, ktoré napokon viedli až k postupnej strate významnej kolónie. Zápas Bostončanov totiž prerástol postupne do Americkej vojny za nezávislosť (1775 - 1783), počas ktorej bola 4. júla 1776 prijatá Deklarácia nezávislosti Spojených štátov, vyhlasujúca americké kolónie za slobodné a nezávislé od Veľkej Británie.
0
www.ZIVOTPO.sk
